Dvakrát sa tesne nedostali do parlamentu. Prieskumy verejnej mienky ani pred marcovými voľbami nedávajú jasnú odpoveď na otázku, či budú tentoraz úspešní. Na otázky v predvolebnom seriáli TRENDU odpovedal predseda Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi a ekonomický expert, podpredseda strany Iván Farkas.

13.12.2015 | Zuzana Petková | Filip Obradovič | www.trend.sk

 

3_8.jpgNie je národnostne orientovaná strana prežitkom v čase, keď je Slovensko členom EÚ a Schengenu?

  1. B.: Ak berieme do úvahy asimiláciu Maďarov na Slovensku, tak táto otázka nie je relevantná. Od roku 1961 nikdy nebolo na Slovensku tak málo Maďarov, ako je v súčasnosti. Je nás o 110-tisíc menej ako pred dvadsiatimi rokmi. Na južnom Slovensku je silný asimilačný trend a ľudia odchádzajú za prácou. Preto má opodstatnenie, aby sme fungovali naďalej. Národnostné strany sú aj v iných štátoch EÚ, napríklad svoju stranu má švédska menšina vo Fínsku.

Tým, že sa vymedzujete a orientujete len na Maďarov, nevzdávate sa istej časti voličov? Prečo by vás mali voliť občania slovenskej národnosti?

  1. B.: Náš program nie je orientovaný len národnostne a na menšinovú politiku, ale aj na hospodárske a ekonomické záležitosti. Keď sme boli vo vláde, mali sme pre celú republiku riešenia v oblasti životného prostredia, regionálneho rozvoja, teda tam, kde sme mali ministrov alebo štátnych tajomníkov. Náš program sa intenzívne zaoberá južným Slovenskom, kde žijú nielen Maďari, ale aj Slováci a Rómovia. Ľudia, ktorí tam žijú, majú rovnako pocit ako Maďari, že vláda zanedbala tento región.

Na vašej webovej stránke program nie je, na základe čoho sa má volič rozhodnúť?

  1. B.: Len nedávno sme schválili volebný program, ku ktorému ešte prišli pripomienky, takže v súčasnosti ho doťahujeme. V najbližšom čase už bude na internete v maďarskej a slovenskej verzii.


Mohli by ste teda povedať, čo sú vaše programové priority?

  1. F.: Obhajujeme záujem ľudí žijúcich v južných okresoch, lebo si myslíme, že tam treba akútne zasiahnuť. Z desiatich okresov s najvyššou nezamestnanosťou je totiž osem na južnom a juhovýchodnom Slovensku. Sme za sociálno-trhové hospodárstvo a chcem podotknúť, že toto nie je výdobytkom ľavicových, ale pravicových strán. Po druhej svetovej vojne to boli v Nemecku práve CDU a CSU, ktoré presadzovali tento politický koncept.

Čo to znamená?

  1. F.: Sme za zmiernenie regionálnych rozdielov, myslíme si, že nožnice sa roztvárajú rýchlym tempom, čo cítiť najmä od vypuknutia ekonomickej krízy. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti priniesla súčasná vláda, sú nedostatočné. Najmä to posledné – že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou by sa znížila odvodová záťaž. Podľa nás to nerieši situáciu.

Čo teda?

  1. F.: Poviem konkrétne: pri eurofondoch navrhujeme, aby cielene išli do okresov s vysokou nezamestnanosťou. Vláda by ďalej mala inak prerozdeľovať vládne stimuly, momentálne sa to deje na základe údajov o nezamestnanosti v okresoch.

2_8.jpgTo je zlé?

  1. F.: Sú okresy, kde je isté percento nezamestnanosti, ale v rámci nich sú mikroregióny, kde je dvojnásobná. Investori majú záujem v týchto mikroregiónoch investovať, ale nemôžu dostať stimul, lebo sa berie do úvahy číslo za celý okres. Ďalej by sme legislatívne chceli podporiť vznik obecných podnikov. Zakladať by ich mohla samospráva, podnikatelia a verejný sektor, pričom legislatívne by sme chceli rozšíriť niektoré aktivačné činnosti, napríklad v poľnohospodárstve.

Hovoríte, že eurofondy vláda nevyužíva efektívne.

  1. F.: Áno, takmer dve miliardy eur nebudú vyčerpané a peniaze často idú na nezmyslené projekty. Prostriedky sú, len ich treba využívať efektívnejšie.

Keď bola SMK vo vládnej koalícii, mali ste na starosti ministerstvá, ktoré zodpovedali za eurofondy. Ich čerpanie bolo katastrofálne, prečo?

  1. F.: Bolo to prvé obdobie, keď malo Slovensko k dispozícii eurofondy, čiže sme sa zaúčali. Ale až také katastrofálne to nebolo.

Eurofondy sú vždy určené na konkrétne projekty. Tu musia byť aktívne regióny. Ako ich chcete motivovať?

  1. F.: Jednoznačne znížiť administratívnu záťaž, nároky kladené na projektovanie. Na Slovensku je to často horšie ako v samotnom Bruseli. Myslíme si, že na Slovensku je to preto také náročné, aby sa zúžil okruh uchádzačov. My sme za to, aby mal každý možnosť uchádzať sa o eurofondy, aj tá posledná obec, napríklad cez program rozvoja vidieka alebo aktívnu poľnohospodársku politiku.

Vo svojej koncepcii máte územnú samosprávu regiónov južného Slovenska, máme pod tým rozumieť, že vám ide o autonómiu?

  1. B.: Je to iná forma decentralizačného systému, ako je to teraz. V súčasnosti je osem vyšších územných celkov, my by sme chceli iný systém regiónov a jeden zo špecifických by mohlo byť územie so špeciálnymi kompetenciami, bol by to kompaktný región južného Slovenska.

Teda autonómia?

  1. B.: Nie, územná samospráva.

V čom je rozdiel?

  1. B.: My sa nezaoberáme otázkou rozdielu, presadzujeme južný samosprávny región s rešpektovaním územnej celistvosti Slovenska.

1_11.jpgPrečo máte potrebu hovoriť o špeciálnom regióne na juhu?

  1. B.: Preto, lebo je silná asimilácia a súčasné usporiadanie neumožňuje, aby sme si mohli zachovať identitu tak ako pred dvadsiatimi rokmi. Momentálne rozčlenenie neumožňuje, aby bol zvýšenou mierou podporovaný tento región.

Nie je asimilácia prirodzený vývoj?

  1. B.: Zánik jednej kultúry nemôžeme nazvať prirodzeným javom. Veď tu žili Maďari stáročia spolu so Slovákmi. Úbytok slovenského obyvateľstva v niekdajšom Uhorsku by ste považovali za prirodzené? Je to proti demokratickým hodnotám nášho štátu. Demokratická krajina má chrániť svoje menšiny a vytvárať taký priestor, aby si mohli zachovať svoju identitu.

Slovensko teda nechráni svoje menšiny?

  1. B.: Nie dostatočne, lebo keby boli inštitúcie, právny systém a rozpočet iné, asi by nedošlo k takej asimilácii. Za posledných dvadsať rokov sa udiali len dve významnejšie zmeny v oblasti menšinovej politiky. Najmä založenie maďarskej Univerzity J. Selyeho, chcel by som podotknúť, že to bola požiadavka EÚ pri vstupe Slovenska, a ďalej je to dvojjazyčné pomenovanie obcí a miest.

No svet ide ďalej, v súčasnosti je trhové hospodárstva určujúcim faktorom, omnoho viac, ako keď boli schválené tieto zákony. Dvojjazyčnosť na úrovni miestnej správy a štátnej správy už neovplyvní život človeka tak ako trhové záležitosti, napríklad reklamy a nadpisy. Chceli by sme sa cítiť doma viac v Komárne a Štúrove, nech je tam viac dvojjazyčných nadpisov. Momentálne to zákon nezakazuje, ale ani nepredpisuje.

No to je vec podnikateľských subjektov, ak oslovujú zákazníkov primárne v štátnom jazyku. Nemali by mať v tom slobodu?

  1. B.: V Európe je množstvo oblastí, kde dvojjazyčnosť je zákonom daná. Vo Fínsku, kde žije švédska menšina, je všetko napísané dvojjazyčne.

Hovoríte, že menšiny ovplyvňuje aj kvalita trhového prostredia, ale zameriavate sa na kroky, ktoré by pomohli južnému Slovensku. Máte aj opatrenia, ktoré sú cielené na celé Slovensko?

  1. F.: V programe máme celý rad opatrení na posilnenie pozície subdodávateľov vo vzťahu generálny dodávateľ vs. subdodávatelia. Chceme zmeniť zásadne daňový systém Slovenska. Daň z príjmu fyzických osôb by sme chceli zmeniť, a to tak, že medzi nulovú a 19-percentú sadzbu by sme zaviedli desaťpercentnú. Ponechali by sme 25 percent pre občanov s najvyššími príjmami.

Stredná sadzba by bola pre koho?

  1. F.: Pre daňový základ nad úroveň 3 700 až 7 400 eur by sme zaviedli desaťpercentnú sadzbu. Čo sa týka daní z príjmov právnických osôb, tam by sme zaviedli tri daňové pásma. Pätnásťpercentnú daň pre malých podnikateľov, 18 percent pre stredných a 25 percent pre veľkých. Ďalšia vec je, že momentálne síce rastie HDP podstatným tempom, ale GNI (Gross National Income) klesá alebo stagnuje. Máme konkrétne opatrenia na to, aby sme tento jav zvrátili.

Zmeny, ktoré navrhujete, by spôsobili, že daňový systém by bol zložitejší. Neobávate sa opačného efektu, že výber daní poklesne?

  1. F.: Nie, máme analýzu, že na Slovensku existuje duálny ekonomický systém. Na jednej strane sú domáci malí a strední podnikatelia. Z roka na rok sa ich podmienky zhoršujú. Na druhej strane, zahraničným podnikateľom sa zlepšujú. Pritom veľká časť zisku, čo vytvorí tá druhá skupina, ide von.

Je rozumné zvýšiť korporátnu daň, kde aj tak na Slovensku patrí medzi najvyššie v regióne?

  1. F.: Myslím si, že nie. Pre zahraničnú firmu je korporátna daň najnižšia, akú platí. To podľa mňa nebude dôvod, že by odišli.

To nie, ale žiadni investori by ani neprišli.

  1. F.: Veď ani teraz nechodia, za sedem rokov je tu jedna lastovička – Jaguar.

Teraz je veľmi akútna otázka utečencov. Robert Fico i Viktor Orbán majú dosť drsné postoje k tejto téme. Stotožňujete sa s našou aj maďarskou politikou?

  1. B.: V tejto veci podporujeme vládu Slovenskej republiky. Súhlasíme so všetkými doterajšími krokmi, ktoré vláda spravila. Dokonca sme spustili petíciu proti povinným kvótam. Za tri týždne sme doteraz vyzbierali 12-tisíc podpisov a ideme ďalej. Keď skontrolujeme pravosť podpisov, dáme ich ministerstvu vnútra.

Do petície sme pridali ešte dve témy. Jednak investície v oblasti životného prostredia a používanie názvov miest a obcí. Rovnako si myslíme, že miestne referendá by mali byť platné a záväzné pre vládu. Ak sa ľudia rozhodnú, že nechcú, aby tam boli utečenci, vláda by to mala akceptovať. Keď nechcú, aby tam bola investícia znečisťujúca životné prostredie, tak vláda by to mala akceptovať. A v prípade, že ľudia nechcú, aby názov obce bolo Tešedíkovo, ale Pered, tak ako to bolo v medzivojnovom období, tak vláda by s tým mala súhlasiť.

Ak sa dostaneme do parlamentu, bude možno dostatočný počet hlasov na vytvorenie väčšiny aj bez Smeru

Súhlasíte aj s verejnými vyhláseniami predstaviteľov vlády k utečencom?

  1. B.: Nie so všetkými. Niektoré vyhlásenia boli príliš prudké k moslimom. Ako Maďari sme to na Slovensku zažili už viackrát. Pre nás to nie je novinka. Vyzerá to však tak, že teraz sa aj novinárska obec zaujíma viac o vyjadrenia smerom k utečencom ako k Maďarom. Ale na to sme si už zvykli.

Nie je paradoxné, že napriek tomu, že maďarská menšina bola v minulosti viackrát pod paľbou neoprávnenej kritiky vlády, dnes podporujete kroky Roberta Fica a jeho kabinetu?

  1. B.: Ale my sme taktiež občania tohto štátu. Nie sme len občania menšinového charakteru. Ja ako otec dvoch detí, ktorý vyznáva kresťanskú kultúru, myslím, že takáto masívna migračná vlna, ktorá prichádza do Európy, prináša len a len problémy.

Nemôžem byť solidárny s utečencami do tej miery, ako to vyžaduje najmä neoliberálna tlač alebo neoliberálni intelektuáli. Vnímam to inak. Príde iná kultúra. Prídu ľudia, ktorí v západnej Európe nenašli spôsob, ako sa integrovať. A či chceme alebo nechceme, migrácia súvisí aj s terorizmom. Iste nie každý migrant je terorista, ale každý terorista je migrant alebo potomok migrantov.

Každý terorista je migrant?

  1. B.: Pardon. Keď berieme do úvahy posledné teroristické útoky.

Zo strany vlády, ale aj drvivej väčšiny opozície počuť len kritiku smerom k utečeneckej kríze a ku krokom Bruselu. Väčšina spoločnosti a aj neoliberálov, ako ich vy nazývate, nepovažuje kvóty za riešenie. Na druhej strane, politici by mali byť na to, aby nastoľovali riešenia.

  1. B.: Riešenia sú nastolené aj z našej strany, aj zo strany vlády. Ale je pravda, že je to nad rámec Slovenskej republiky. Je to európsky problém, dokonca svetový. Slovensko ho nedokáže samostatne riešiť.

V prípade maďarskej menšiny odmietate asimiláciu a inej kultúrnej menšine vyčítate, že sa odmieta integrovať do spoločnosti?

  1. B.: Asimilácia a integrácia sa nedajú zamieňať. My sa snažíme o integráciu maďarskej menšiny do spoločnosti, ale odmietame asimiláciu. Naše aktivity sú mierové, demokratické. Všetko presadzujeme demokratickým spôsobom. Nikdy sme naše návrhy či názory nepresadzovali agresívne.

Demonštrácie, ktoré sme od roku 1989 organizovali, boli veľmi pokojné. Všetko prebiehalo v súlade so zákonom. Neprevrátili sme ani jeden smetný kôš na ulici. Moslimské komunity sa však na Západe neintegrujú. A islamskí radikáli berú životy nevinných ľudí.

Ale to je generalizovanie. Väčšina tých utečencov, ktorá prichádza, uteká od tých, čo tie životy berú.

  1. B.: Aj Angela Merkelová povedala, že multikulturalizmus zlyhal a nie je šanca, aby vedľa seba pokojne žili iné kultúry. Nefunguje to. Vo Francúzsku žije sedem miliónov moslimov a majú obrovské problémy. Maďarská komunita na Slovensku je integrovaná. Spoločne tu žijeme stáročia.
  2. F.: Je tu ešte jeden zásadný rozdiel. My sme sa tu narodili a toto je naša domovina. Tu platíme dane a odvody. Skupina, o ktorej hovoríte vy, sú prisťahovalci.

Kvalita demokracie sa hodnotí tým, ako sa správa väčšina k menšine. Čiže podľa vás je rozdiel, o ktorej menšine sa bavíme?

  1. F.: Obrovský rozdiel. My sme sa narodili tu a oni na inom kontinente.

Slovensko sa skôr či neskôr bude musieť zapojiť do spolupráce. V prípade, že nie, zrejme sa nevyhneme negatívnym dôsledkom. Už dnes Holanďania hovoria o akomsi minishengene.

  1. B.: Nemyslím si, že utečenecká kríza bude pokračovať. Ľudia v Nemecku, vo Francúzsku a v ďalších západných krajinách povedia, že už nechceme viac utečencov, lebo im nevieme dávať domovinu tak, ako by chceli. To znamená, že buď nastane zmena u politikov, ktorí sú dnes pri moci, alebo príde zmena politických generácií.

Skôr či neskôr teda bude migrácia zastavená. Zmenu postojov už badať, ale nerobí sa to jednoducho. Angela Merkelová zaviedla willkommenskultur, veľmi ťažko sa jej otáča teraz kormidlo. Ale ak tak neurobí, v najbližších voľbách bude ako líderka vymenená.

Obhajujeme záujem ľudí žijúcich v južných okresoch. Z desiatich okresov s najvyššou nezamestnanosťou je osem na južnom a juhovýchodnom Slovensku

Hovoríme o niečom inom. Slovensko dalo signál krajinám, ktoré potrebujú najväčšiu pomoc, že s nimi odmietame solidarizovať.

  1. B.: Tie krajiny mali na výber, či chcú pustiť migrantov alebo nie. Oni tlieskali na železničnej stanici, keď prichádzali vlakmi. Prečo potom chcú tento problém posúvať k nám?
  2. F.: My sme maximálne solidárni. Tým, že sme vstúpili do Európskej únie, sme otvorili vnútorný trh. Hospodársky systém máme napojený na Brusel. My sme maximálne solidárni.

To oni sú solidárni s nami, nie my s nimi...

  1. F.: Nie, nie. To sú spojené nádoby. My sme solidárni pri pomoci Grécku, prispievame do eurovalu. Rovnako prispievame do spoločného rozpočtu EÚ. To, že sem prichádzajú utečenci v húfnom počte, je iný zvláštny problém, ktorý treba riešiť špeciálnym spôsobom. Špecifické problémy vyžadujú špecifické riešenia.
  2. B.: Dokonca sme zaviedli rozvojovú pomoc za vlády Mikuláša Dzurindu. Odvtedy posielame peniaze cez mimovládne organizácie do rozvojových krajín. Vtedy sme aj v Európskej únii dostali pochvalu. Čiže nie je pravda, že nie sme solidárni.

Máte podobný názor na utečeneckú krízu ako súčasná vláda. Keďže je to jeden z kľúčových problémov budúcnosti, viete si predstaviť povolebnú spoluprácu so Smerom?

  1. B.: Nie, my chceme vymeniť túto vládu. Sme kľúčovou stranou k výmene tejto vlády. Ak sa dostaneme do parlamentu, bude možno dostatočný počet hlasov na vytvorenie väčšiny aj bez Smeru. Na republikovej rade sme prijali rozhodnutie, že nejdeme so Smerom do vlády. Je to dokonca aj požiadavka z Európskej ľudovej strany, aby vládli spolu členovia tejto strany.

Preto som aj prekvapený, že ostatné strany nie sú schopné povedať „nie“. Môže to byť v konečnom dôsledku likvidačné pre opozíciu. Nedajú opozičnému voličovi možnosť pokojne si vybrať s čistým svedomím, že jeho hlas nevytvorí spoločnú vládu so Smerom. Namiesto toho medzi sebou KDH, Sieť a Most-Híd súťažia, kto bude jeho koaličným partnerom. To je pre nás politický nezmysel.

Myslíte si, že by sa dalo vládnuť v koalícii piatich strán?

  1. B.: Dalo by sa. Mikuláš Dzurinda v minulosti dokázal, že sa to dá. Každý sa podľa mňa poučil z pádu vlády Ivety Radičovej. Nemôže predsa na záujmoch jednej malej strany padnúť celá vláda. Myslím si, že sa poučili aj v SaS.

Vidíte lídra, ako bol Mikuláš Dzurinda, ktorý vedel vládnuť so širokou koalíciou?

  1. B.: O tom by mali rozhodnúť ľudia. Ten, kto vzíde z pravicového spektra ako víťaz, by mal byť prirodzeným lídrom.

Sám ste povedali, že chybu urobila vtedy SaS. Na verejnosti sa objavili informácie, že ste rokovali so SaS o akejsi spoločnej kandidátke do volieb v roku 2016. Je to pravda?

  1. B.: S OKS sme rokovali o spoločnej kandidátke. A boli by sme veľmi radi, keby boli u nás, pretože v otázkach menšinovej politiky sú najviac otvorená strana a sú ochotní hovoriť o ťažkých témach. Ponúkali sme im dokonca jedno zvoliteľné miesto. Čo sa týka SaS, tam sme sa ďaleko nedostali. Sadli sme si, porozprávali sa, ale nič z toho nie je.

Prečo to s OKS nevyšlo?

  1. B.: Nakoniec sa, bohužiaľ, rozhodli, že pôjdu so SaS.

V súčasnosti má zákon o štátnom občianstve mäkšiu podobu, ako bola pôvodná verzia. Ste ochotný dnes povedať, aké občianstvo máte?

  1. B.: Môžem len opakovať to, čo som hovoril doteraz: mám právoplatné občianstvo Slovenskej republiky. Neexistuje šanca, aby vláda zistila, či niekto má občianstvo iného štátu alebo nie. My by sme mali ľudí, naopak, motivovať, aby nezakrývali, či majú aj iné občianstvo. Zároveň strata občanov nemôže byť cieľom žiadneho demokratického štátu.
Szerző: farkasivan  2015.12.12. 08:13 Szólj hozzá!

A bejegyzés trackback címe:

https://farkasivan.blog.hu/api/trackback/id/tr968158992

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.
süti beállítások módosítása